ZOLTÁN BÁNOCZKÝ - chovateľ budapeštianskych vysokoletúnov
Vložené 15.08.2020
Zoltán Bánoczký je úspešný chovateľ budapeštianskych vysokoletúnov. Nedávno som písal v článku, že dvaja chovatelia z Levíc, Ondrej Barzo a Zoltán Bánoczký sú úspešní pretekári s holubmi vysokoletúnmi. V tom článku som sa zhováral s O. Barzom, teraz prišiel na rad Zolo Bánoczký. Svedkom nášho rozhovoru bol aj Michal Alföldy, tiež dostal slovo.
Zolo, ako začal tvoj holubiarsky príbeh?
- Pochádzam z Jelky pri Bratislave a tam sa to všetko začalo. Už ako malý chlapec som choval holuby, boli to komárňanské kotrmeliaky, ktoré v tej dobe ešte kotrmelcovali.
Ako sa z teba stal Levičan? Predpokladám, že si sa zahľadel do blondínky, ktorá pochádzala z Levíc?
- Pravdu máš, ale iba čiastočne. Bola z Levíc, ale nebola blondínka s modrými očami. Museli sme vyriešiť svoju bytovú otázku a najschodnejšia cesta bola kúpiť byt v Leviciach.
Ako si sa v Leviciach rozbiehal?
- Kúpili sme si byť a hneď aj záhradu v časti Vinohrady v Studenej doline. Postavil som prvý holubník a dnes ich tam mám šesť, ale nie som si istý či ten šiesty je posledný. Zo začiatku som choval aj poštové holuby, no po zmene zamestnania som to musel nechať. Zostali mi okrasné holuby, východoslovenské kotrmeliaky, pražské krátkozobé letúny, slovenské vysokoletúny, bratislavské vysokoletúny a budapeštianske vysokoletúny. Teraz mám už len pražské krátkozobé letúny a budapeštianske vysokoletúny.
Koľko máš chovných párov a aký majú pôvod?
- Pražských krátkozobých mám spolu asi päťdesiat, všetko v sedlatej kresbe, modré, žlté a čierne. Viac sa venujem pražským. Budapeštianskych vysokoletúnov mám 24 párov, pochádzajú z Maďarska. Je to línia Krisztic Dusek. Odchoval a zalietal som 95 mladých holubov. Na preteky som mal v uplynulom roku pripravené tri kŕdle, 75 holubov.
Trojtýždňová prestávka v letovom kalendári ti nebola veľmi pochuti.
- Pri takom počte zalietaných holubov by som mohol lietať aj každý týždeň od mája do septembra za predpokladu, že mi sokol nebude útočiť na holuby každý deň. Holubom obetujem veľmi veľa času. Dovolenka skoro celá padne na tréning, soboty a nedele tak isto, Ranné zmeny si vymieňam za popoludňajšie, ale na druhej strane, keď vypustím kŕdeľ holubov ktoré vystúpia do veľkej výšky a pod bledomodrou oblohou si plachtia niekoľko hodín, vtedy pookrejem, napĺňa ma to energiou, je to ako balzam.
Michal Marföldy pôsobí na pretekoch vysokoletúnov ako rozhodca, ale chová poštové holuby. Zapojil sa do nášho rozhovoru.
- Už viac ako päť rokov, od mája do septembra, rozhodujem na pretekoch. V sobotu predpoludním som u Ondreja a v nedeľu predpoludním u Zola. Podľa toho čo vidím u týchto dvoch chovateľov, tú zanietenosť pre letový šport, tie nekonečné debaty o vzdušných prúdoch, o termike, o zložení kŕmnej dávky, vitamínoch, proteínoch, probiotikách, prírodných antibiotikách a ja neviem o čom ešte tak usudzujem, že títo dvaja holubiari majú jasnú diagnózu, totálnu profesijnú deformáciu (zasmial sa Michal).
Michal, ako to bolo u Zola na tých posledných pretekoch mladých holubov?
- Po prvej hodine, keď boli holuby v nedohľadne, som hlásil, chlapi, je to dobré, máme štandard. Po druhej hodine Zolo povedal, že mladé síce sú v dobrej kondícii, ale za chvíľku budú dole. Po tretej hodine prichádzali prvé pochybnosti. Po štvrtej hodine Ondrej Barzo prorokoval, že pravdepodobne sa zopakuje situácia z jeho holubníka, keď pri tréningu stratil všetkých 25 mladých. Po piatej hodine, keď sme už dojedli guláš, dopili kávu a holuby nikde, som Zolovi povedal: „Zoli, s tvojimi holubmi je už amen.“ Zobral som bicykel a na rozlúčku som chcel zaspievať známu pieseň, S Pánom Bohom idem od vás, neublížil som... A vtedy Zolo zakričal: „Tam sú!“ Takže, nie iba rozprávky majú šťastný koniec. Bol to zážitok, na ktorý budem ešte dlho spomínať.
Je vidieť, že na pretekoch vysokoletúnov v Leviciach vládne dobrá nálada. Obom, Zoltánovi aj Michalovi som poprial veľa šťastných chvíľ pri rozhodovaní na pretekoch a veľa pekných doletov ich holubov.
Emil Révay
e-mail: ajaf@centrum.sk
